V priebehu júla si bližšie predstavíme príbehy ľudí, ktorí stoja za naším tímom - členov realizačného tímu BC Prievidza.

Teraz je na rade ďalšia zaujímavá postava, ktorá už rok pôsobí v našom klube. Americký tréner zručností Will Barnes má za sebou veľmi zaujímavú cestu. Rodák z Alabamy ako tínedžer hral aj proti budúcej boxerskej hviezde, následne zažil skvelé úspechy na univerzite a neskôr zakotvil v Európe, kde pôsobí už vyše 10 rokov. Na život v úplne inej časti sveta si pritom zvykol rýchlo.

Páči sa mu aj v Prievidzi, ktorá mu dokonca pripomína rodné mesto. Jeho úlohou je pomáhať s rozvojom našich hráčov a on sám svoju prácu absolútne miluje. Poďme si spoločne priblížiť príbeh Willa Barnesa.

V otcových šľapajách

Narodil sa v roku 1988 a lásku k basketbalu začal pestovať už od útleho veku.

„Vyrastal som s mamou v Tuscaloose v Alabame, letá som zas trávil v Indianapolise s otcom. Práve môj otec hrával basketbal na strednej aj vysokej škole, ale musel skončiť kvôli zdravotným problémom,” prezrádza.

Rodičia pre neho boli vždy vzormi, ktoré obdivoval. A nie je žiadnym prekvapením, že ho priviedli aj do sveta športu. To otec mu dal do rúk basketbalovú loptu a tá sa stala spätá v podstate s celým jeho životom. 

„Moja vášeň pre basketbal vznikla práve vďaka nemu. Sledoval som jeho zostrihy a už veľmi skoro som vedel, že chcem byť ako on,” pokračuje.

Bohužiaľ, smrť otca, keď mal Will iba 11 rokov, bola pre neho tvrdou ranou. Už vtedy ale vedel, že chce pokračovať v otcových šľapajách na basketbalovej palubovke. 

„Ešte viac ma to motivovalo,” priznáva spätne, že to bol zároveň spôsob, ako si v živote uctiť otcovu pamiatku. Základy, ktoré od neho dostal, naďalej rozvíjal a sníval o basketbalovej kariére.

Čelil budúcemu boxerskému šampiónovi

Väčšinu detstva strávil Barnes v Tuscaloose, meste s približne 110-tisíc obyvateľmi, čo je zhruba 2,5-krát viac než Prievidza. 

Mesto má bohatú športovú tradíciu, prím tu hrá americký futbal. Mužstvo Alabama Crimson Tide football sídliace v Tuscaloose je až 18-násobným majstrom americkej univerzitnej súťaže a tento šport je tu priam náboženstvom. 

Za všetko hovorí skutočnosť, že univerzitný štadión pojme 100 077 divákov, čo je skoro rovnako ako samotný počet obyvateľov. A čo je ešte fascinujúcejšie? V predošlom ročníku bol štadión vypredaný na každom zo siedmich domácich zápasov!

To vypovedá o obrovskej športovej vášni. Do mesta prichádzajú ľudia z okolia ako aj vzdialenejších oblastí, domáce duely sú jednoducho zážitkom, ktorý priťahuje obrovskú pozornosť.

Avšak Tuscaloosa potvrdzuje svojho športového ducha aj v iných disciplínach. Najznámejším športovcom mimo amerického futbalu je Deontay Wilder, niekdajší boxerský majster sveta v ťažkej váhe. Budúcemu šampiónovi pritom čelil aj Barnes, avšak nie v ringu.

Wilder sa totiž ako mladík venoval americkému futbalu aj basketbalu. Vyrastal pritom v podobnom čase ako Barnes, ktorý je o 3 roky mladší. A na palubovke tak boli svojho času súpermi.

„Áno, proti Deontayovi som si dokonca aj zahral! Som jeho veľkým fanúšikom a sledoval som potom jeho boxerskú kariéru. Mám k nemu veľký rešpekt, zviditeľnil naše mesto vo svete. A myslím si, že je to určite najslávnejší človek z Tuscaloosy!” prehlásil Barnes. 

Zatiaľ čo Wilder si neskôr vybudoval uznanie v ringu, Barnes zostal verný basketbalu. 

Nezabudnuteľné momenty

Svoje stredoškolské roky strávil na Hillcrest High School, kde herne dozrieval. 

Následne začala jeho univerzitná cesta, a to na Tennessee Tech University, kde pôsobil tri sezóny na prestížnej úrovni najvyššej divízie NCAA. Posledný univerzitný rok strávil na Lee University v Tennessee, kde sa stal lídrom tímu a prežil mimoriadne úspešnú sezónu.

„Vyhrali sme konferenciu, mali sme bilanciu 31 víťazstiev a 3 prehry. Mňa zaradili do prvého All-American tímu a získal som ocenenie pre hráča roka v konferencii,” spomína na výbornú sezónu korunovanú oceneniami.

Aj keď basketbal hráva od detstva, práve toto obdobie považuje za azda najúspešnejšie v jeho hráčskej kariére.

„Zažil som niekoľko nezabudnuteľných momentov, ale moje najcennejšie spomienky sú určite z posledného ročníka na univerzite,” vraví.

Po absolvovaní univerzity Barnes vedel, akou dráhou sa mieni vydať. Zakrátko na to začal hľadať svoj prvý profesionálny angažmán v Európe, kam sa presunul v roku 2013.

Kariéru pribrzdili zranenia

Jeho prvou zastávkou bol nemecký klub Paderborn v druhej najvyššej lige, kde sa ukázal výborne.

Barnes priemeroval takmer 19 bodov na zápas, čo z neho robilo tretieho najlepšieho strelca súťaže. Po vydarenej nováčikovskej sezóne potom zamieril do Hamburgu, kde potvrdil líderské schopnosti. 

Stal sa dokonca prvým kapitánom novovzniknutého klubu Hamburg Towers. Nanešťastie, podobne ako v prípade nášho asistenta trénera Michala Suriaka, ktorý to prezradil v rozhovore, tak aj Barnesovu basketbalovú cestu výrazne ovplyvnili zdravotné problémy.

V priebehu druhej profesionálnej sezóny utrpel vážne zranenie kolena. „Je to tak, úplne to zmenilo trajektóriu mojej kariéry,” priznáva. V ďalších rokoch sa ešte niekoľkokrát pokúsil vrátiť na palubovky, pôsobil v nižších súťažiach, no medzičasom postupne vynikal v novej role.

Barnes sa začal aktívne venovať trénovaniu. Zameral sa na individuálny rozvoj hráčov, čo je čoraz dôležitejšia súčasť modernej prípravy.

Novú pozíciu si zamiloval

V tejto úlohe mohol využívať výbornú techniku, na ktorej pracoval už od útleho veku, odkedy ho k basketbalu priviedol otec a zdokonaľoval ju počas školskej, ako aj profesionálnej kariéry.

On sám tvrdí, že prechod k trénovaniu vlastne sám o sebe nebol príliš zložitý. Problém mu spôsobovalo čosi iné.

„Prechod nebol až taký ťažký. Mal som veľa vedomostí o hre a sám som sa každý deň tlačil k učeniu a rastu. Najťažšie na trénovaní je pre mňa asi to, že už nemôžem nastúpiť a hrať,” smeje sa večne dobre naladený Barnes.

Pôsobenie v pozícii skills coacha odštartoval v Hamburgu, kde pracoval s mládežou, no rovnako bol členom realizačného tímu mužského klubu. A svoju rolu si absolútne zamiloval.

„Túto prácu úplne milujem. Je to ideálna pozícia pre niekoho ako som ja, teda bývalého hráča, ktorý sa stále dokáže hýbať a predviesť všetko, čo učí. Vďaka tejto pozícii som stále veľmi blízko hre. Pravidelne trénujem a udržiavam sa vo forme. Mal som šťastie, že som mohol pracovať s výbornými hráčmi a trénermi, ktorí mi pomohli vyrásť ako trénerovi,” hovorí.

Pomáha Prievidžanom

Od začiatku predošlej sezóny už Will Barnes pôsobí ako skills coach v Prievidzi. Počas ročníka denne pracuje s mládežou aj mužmi.

„Pri práci s mládežou treba viac času a trpezlivosti. Práve s hráčmi z akadémie robím najviac na samotnom “rozvoji”. Ranné tréningy, tímové skills tréningy a veľa hrania.

U profesionálov pomáham s individuálnymi aj skupinovými tréningami a asistujem aj na tímových tréningoch. Veľa pomáham aj s komunikáciou a tímovou chémiou, najmä u amerických hráčov,” prezrádza viac o svojich úlohách.

Barnesov bežný pracovný deň sa začína skoro ráno. Už o 6:00 zvyčajne štartuje jeho prvý tréning s mladšími hráčmi. V priebehu dňa pritom stihne absolvovať spolu 4-5 tréningových jednotiek.

Na každom tréningu chce odovzdať hráčom maximum, bez ohľadu na to, ktorej oblasti sa akurát venujú. „Záleží od hráča alebo skupiny, ale všeobecne sú moje tréningy veľmi detailné. Snažím sa hráčom ukazovať konkrétne pohyby a herné situácie, ktoré im pomôžu. Najčastejšie sa zameriavame na streľbu, prácu s loptou, nájazdy a zakončenie,” vysvetľuje.

Okrem trénerských povinností mal v poslednej sezóne opäť aj tie hráčske. Barnes pomáhal B-tímu, kde znova preukázal, čo je v ňom. Nakoniec prispel k zisku bronzových medailí v 1. lige.

„Bolo to skvelé! Necítil som potrebu niečo dokazovať druhým, ale sám sebe som chcel niečo dokázať. A podarilo sa mi to. Získať bronzovú medailu bol krásny spôsob, ako zakončiť sezónu,” teší sa.

V Európe a na Slovensku ako doma

Barnes prišiel do Európy v roku 2013 a onedlho sa v Nemecku aj usadil. Zmenu prostredia vtedy prijal dobre.

„Som veľmi prispôsobivý typ,” prezrádza. „Nezažil som žiaden skutočný kultúrny šok alebo čosi také, teda okrem rozdielnych jazykov. Rád skúšam nové veci a spoznávam ľudí, takže som si tú zmenu životného štýlu užil.”

Napriek tomu, že dovtedy žil iba v USA, tak život v inej časti sveta mu neprišiel až taký odlišný. Niekoľko rozdielov si však rýchlo všimol. Našiel pozitíva, ako aj niečo, čo mu pochopiteľne z domova chýba.

„Úprimne, nič mi po mojom príchode neprišlo extrémne odlišné. Ale keďže som z Alabamy, bol som prekvapený z vlakov a dobrej verejnej dopravy. To u nás na juhu USA nevidíte. A čo mi chýba? Najviac určite rodina a jedlo. Kto vie, ten vie,” hovorí.

Užil si rovnako aj prvý rok, ktorý strávil u nás v Prievidzi. Slovensko mu dokonca v niektorých smeroch pripomína domovinu.

„Slovensko je super! Prievidza mi veľmi pripomína môj rodný domov v Alabame. Najviac si užívam ľudí a jedlo. Chcem navštíviť ešte viac miest, ale zatiaľ sa nemám na čo sťažovať,” tvrdí.

Za ten čas stihol navštíviť aj obľúbené miesta ako Bojnický zámok či Zoologickú záhradu. „Mojím ďalším cieľom je ísť do hôr, možno si vyskúšať snowboarding,” plánuje.

Vo voľnom čase tiež rád trávi čas v miestnych kaviarňach a reštauráciach, ako pravý športovec nevynecháva ani čas v posilňovni. 

Spomedzi obľúbených aktivít však prezradil aj niečo, čo ste zrejme netušili. „Okrem toho, že sa rád stretávam s ľuďmi, tak tvorím hudbu (hip-hop beaty) a hrám videohry. Som veľký fanúšik FIFA a Call of Duty,” dodal o sebe.

Nič nenahradí vytrvalosť a odhodlanie, odkazuje

Aktuálne sme síce mimo sezóny, ale tréneri majú na starosti veľa práce. A pochopiteľne, tento fakt platí aj pre trénera zručností.

Práve toto obdobie je pre hráčov najdôležitejšie. Profesionáli aj mladé talenty sa naplno sústreďujú na zlepšenie svojich schopností a fyzickej kondície, aby mohli medzi sezónami urobiť výkonnostný skok.

„Aktuálne letná príprava je síce menej tímovo orientovaná, no ako skills coach mám aj teraz plné ruky práce. Najmä profíci sa v tomto období snažia zlepšiť a posunúť. Takže stále pracujem,” potvrdzuje Barnes, ktorý je aktuálne v Hamburgu.

Na letné obdobie, ktoré dáva hráčom viac priestoru na individuálnu prácu, sa teraz po rokoch v trénerskej pozícii dokáže pozrieť aj z iného uhla pohľadu. 

Jeho hlavné odporúčanie pre hráčov počas leta je teda jasné. „Vo všeobecnosti by mali pracovať v posilňovni, na streľbe a kondícii. Odporúčam tiež hrať “pick-up” zápasy alebo letné ligy. Ide o skvelý spôsob, ako aplikovať to, čo počas tréningov natrénovali,” radí.

Už čoskoro sa vráti naspäť do Prievidze, kde bude pokračovať v práci s našimi hráčmi z A tímu, ako aj s mladými talentmi, ktorí snívajú o profesionálnej basketbalovej kariére. Pre nich má rovnako dôležitý odkaz.

„Tvrdá práca a starostlivosť o svoje telo sú kľúčom k úspechu. Ak na to naozaj máte, tieto dve veci vám nielen umožnia dostať sa do profesionálneho basketbalu, ale tiež vám pomôžu predĺžiť vašu kariéru. Nič nenahradí vytrvalosť a odhodlanie,“ dodáva.

Jeho slová sú inšpiráciou pre všetkých, ktorí chcú v basketbale uspieť a neustále sa posúvať vpred. Will Barnes im bude na tréningoch pomáhať aj v sezóne 2025/2026.