V decembri prišiel na rozohrávku Američan Jamari Wheeler. Ten sa už stihol prispôsobiť európskemu štýlu basketbalu a stal sa jedným z pilierov nášho tímu. Wheeler hral v posledných zápasoch vo veľmi dobrej forme, dvakrát v rade ho zaradili do najlepšej päťky kola. S viac než 3 ziskami na zápas v tejto štatistike vedie celú ligu, medzi najlepších patrí aj v asistenciách. V rozhovore priblížil viacero zaujímavých tém ako: prispôsobenie sa novému životnému štýlu, prechod z univerzitného na európsky basketbal, vzťah s trénermi alebo atmosféra na domácich zápasoch v Prievidzi.
Si na Slovensku už viac ako dva mesiace. Ako si si zvykol na nové prostredie, keďže doteraz si žil len v USA?
Po celých dvoch mesiacoch sa tu cítim fajn a myslím, že som sa dobre prispôsobil. Jedine zvykanie si na nové jedlo bolo niečo, v čom som sa musel prispôsobiť najviac, ale v momente, keď som si zvykol, tak už všetko ostatné išlo hladko. Keď som doma, fungujem v podstate rovnako. Robím iba to, že hrám basketbal a potom prídem domov a sledujem basketbal, takže po tejto stránke tam nebolo toľko prispôsobovania na niečo iné. Chcem akurát chodiť viac von a spoznávať miestnu kultúru a naučiť sa čosi z histórie, pretože to podľa mňa môže byť zaujímavé. Aj počasie je tu vlastne rovnaké ako keď som bol v Ohiu na Univerzite Penn State, takže ani tam nepociťujem nejaký rozdiel. Posledných päť rokov som žil v chladnom prostredí, čiže žiadna zmena.
Pomohla ti aj prítomnosť krajanov Kevina a Kellona? K tomu ešte prišiel krátko po tvojom príchode aj ďalší zástupca Severnej Amerike v Alonzovi Walkerovi.
Povedal by som, že áno, keďže tu už všetci boli predo mnou a vedeli mi dať tipy, čo a ako. Pomohlo mi to a nič ma nejako výrazne neprekvapilo. Samozrejme, Alonzo tu bol aj pred rokom, takže mi vedel dosť pomôcť, odporučil mi dobré reštaurácie a podobne.
Predošlé roky si hrával univerzitnú NCAA. Po prvých skúsenostiach s profesionálnym basketbalom tu v Európe, kde vidíš tie najväčšie rozdiely?
Popravde, asi tam nevidím nič, čo by som vyslovene vypichol, pretože basketbal je v podstate rovnaká hra, som tiež rýchly, takže nemôžem povedať, že je to rýchlejšie a tak. Verím, že moje IQ je dosť vysoké a skutočne rozumiem basketbalu ako hre. Viem dobre čítať hru a to mi určite pomáha a uľahčuje mi fungovanie. Ale zas môžem povedať, že niektoré pravidlá sú rozdielne. Je to tu omnoho fyzickejšie než na univerzite, ale na druhú stranu, prichádzam z konferencie Big10 a dovolím si povedať, že to najviac fyzická konferencia v univerzitnom basketbale, čiže mi to pomohlo pripraviť sa lepšie na profesionálnu kariéru. Jedna vec, ktorá si mi naozaj páči na profesionálnom basketbale oproti univerzite je to, že na univerzite hráte vyslovene systémovo a nedostanete toľko príležitostí ukázať aj vaš individuálny talent a zručnosti na palubovke. V profesionálnom basketbale máte viac voľnosti a baví ma, že máte v tomto smere na ihrisku viac možností. Tiež hrám o dosť viac v situáciách pick'n roll.
Pozícia rozohrávača je kľúčová, keďže si dirigentom a tvorcom hry. Hovorí sa, že táto pozícia je najdôležitejšia v basketbale.
To je veľká pravda. Aj preto som rád, že mám basketbalové IQ a rozumiem sa hre, lebo to je potom pre mňa desaťkrát jednoduchšie na pozícii rozohrávača. Otec ma navyše veľa naučil o tom, ako hrať správnym spôsobom, ako správne čítať hru nielen pre mňa, ale zároveň aj pre mojich spoluhráčov. A rovnako moji najobľúbenejší rozohrávači všetkých čias sú Chris Paul, Rajon Rondo a Russell Westbrook. Sledovať ich záznamy mi pomáha lepšie chápať hru a byť tvorcom a viesť ako útok, tak aj obranu.
Rozohrávači majú zvyčajne tiež blízky vzťah s trénermi, je to tak?
Spolu s trénermi Krajnovičom a Helmecym máme naozaj dobrý vzťah. Myslím, že sme si spoločne blízki. Obaja naozaj rozumejú hre a dlho trénujú na vysokej úrovni, obaja rovnako vyhrali trofeje na vysokej úrovni, takže mám radosť z toho, že sa od nich môžem učiť. To mi len pomôže lepšie porozumieť tomuto športu a stať sa lepším hráčom. Tiež ma teší, že obaja vidia, že aj ja sám rozumiem hre a nie sú to typy trénerov, ktorí všetko vedia najlepšie a nemôžete za nimi prísť a rozprávať sa o tom, ako to vidíte a cítite na ihrisku. To mám na nich dvoch najradšej, dovoľujú mi, aby som za nimi prišiel a môžem s nimi hovoriť o tom, ako vnímam situácie na palubovke a oni mi dôverujú. Som rád, že mi na ihrisku veria a nechajú ma hrať moju hru. Dovolia mi prísť za nimi a povedať môj názor, ale to neznamená, že to zakaždým urobia tak, ako to poviem. Vždy však počúvajú a to mám na nich rád. Vždy si vypočujú aj moje otázky o tom, ako vidím veci.
Dvakrát po sebe si sa teraz dostal do ideálnej zostavy kola. Cítiš sa v zápasoch komfortnejšie než predtým?
Áno, cítim sa teraz na ihrisku komfortne a tiež si myslím, že som sa už dobre prispôsobil na pravidlá a spôsob, akým sa tu hrá. To mi umožňuje hrať s väčším sebavedomím a vedomím toho, čo môžem očakávať a čo naopak nie. Vždy, keď vstúpim na palubovku, verím, že som najlepším hráčom na ihrisku a hrať s týmto prístupom mi tiež pomáha. A rovnako to, čo som povedal pred chvíľou, dôvera od trénerov a možnosť hrať moju hru mi rovnako pomáha predvádzať výkony na dobrej úrovni.
V ďalšom zápase sa konečne po prvý raz od januára vrátime na domácu palubovku. Ako sa tešíš na návrat domov?
Už sa nemôžem dočkať toho, kedy budeme znova hrať, ale zdá sa mi, že tieto tri týždne sú nekonečné. Milujem hrať basketbal každý deň. To je jediná vec, ktorú skutočne milujem, čiže sa neviem dočkať a rovnako si myslím, že máme najlepšie publikum v celej lige. Pomáhajú nám ako tímu hrať lepšie a robia celý zážitok z hry o to zábavnejší. Máme tých úplne najlepších fanúšikov a želám si, aby sme mohli hrať každý jeden zápas pred naším publikom. Vždy nám dodajú energiu.
Vstupujeme do záveru základnej časti, v marci hráme celkovo trikrát doma. Aký je teraz náš cieľ?
Naše nastavenie je teraz vyhrať ďalší zápas, zlepšovať sa ako tím každý jeden deň na tréningoch a ďalej aj na zápasoch, aby sme boli čo najlepšie pripravení na playoff a mohli zabojovať o čo najlepší výsledok. To je náš cieľ, nič menej. Tri zápasy doma nám teraz určite pomôžu, lebo našou výhodou je, že máme tých úplne najlepších fanúšikov.
Foto: Ladislav Szibilla